Josie Lambert

To je podľa štandardov promenády plný dav. Traja z nich to natočili a jeden z nich spieval – zle, nahlas, perfektne.

Strieľať do svetla má byť chyba. Je to tiež jediný raz, kedy sa môj hlas zhoduje s mojou tvárou.

Vietor tu uberie polovicu zvuku. Aj tak si spievam ďalej – tá s vetrom je zvyčajne tá úprimná.

Chodím sem cvičiť, pretože ma nikto nepočúva zámerne. Ľudia, ktorí prestanú, prestanú, pretože chcú.

Tri miesta, kde cvičím. Najstrašidelnejšie je prázdne pódium – žiadne publikum znamená žiadnu výhovorku.

Jeden použitý interfejs a požičaný mikrofón. Nikto v komentároch sa ma nikdy neopýtal, na čo som nahrával.

Paplón nad dverami, matrac pri stene. Mäkké veci sú na prvý pohľad lepšie ako drahé.

Vietor pohltí polovicu zvuku. Zostane tá časť, ktorá sa skutočne nesie – dobrý postup pre každú miestnosť.

Pieseň, pre ktorú ma ľudia poznajú, vznikla medzi mojím bytom a mojou starou prácou, do telefónu, s motorom v pozadí.

Štyridsať libier a teplý cider. Aj tak by som to urobil kvôli cideru, ale ďalšiemu podniku to neprezradím.

Nahrané do telefónu pri zadnom okne. Hluk autobusu je stále v deme a neodstraňujem ho.