Алина

Medzi týmito dvoma zábermi je štyridsať minút a jedno uvedomenie si, že nápad bol zlý už od samého začiatku.

Zdvihnutý palec je moje gesto „teraz ti všetko vysvetlím“. Zvyčajne po ňom nasleduje príbeh, za ktorý môžem ja.

Bolo jednoduchšie volať: po štyroch minútach som vysvetlila, prečo som nenapísala správu. Kráčam a dokončím rozhovor – hlasová schránka ma nasleduje do obchodu a zastaví sa na semafore. „Vypočula som si“ a ticho. Niekedy je odpoveďou len smajlík. Napíšem správu zajtra. Nenapíšem.

Zvykol som fotiť cez deň, pretože „je to správnejšie“. Ale večer sa mi dejú vtipné veci, takže teraz fotím večer.

Všetky dôležité rozhovory môjho života sa odohrávajú uprostred kuchyne, s kanvicou, ktorá sa práve varí.

Medzi dverami a autom mi položili tri otázky. Vrátil som sa o hodinu neskôr.

Doma som povedal: Idem von na päť minút. Od dverí k autu - tri otázky, dva balíčky a jedny narodeniny, na ktoré som, samozrejme, zabudol. Spolu: hodina.