Ксения

Najlepších dvadsať minút dňa je vtedy, keď je už všetko hotové a vy tam môžete len tak stáť. To je oddych, nie ležanie na telefóne.

Hodina pred tréningom sa netrávi v sedle. Najprv kopytá, potom krk, potom všetko ostatné – a až potom môžete jazdiť kdekoľvek.

Kôň vás vycíti skôr, ako naňho nasadnete. Zatiaľ čo kráčam uličkou s uzdou, už vie, či som pokojný alebo sa ponáhľam. Prvý kontakt, potom povel: ruka na krku je rozhovor, nie pohladenie. Nevyberáte si počasie, vyberáte si formu. Tréning zmeškaný kvôli dažďu sa neprekladá; zmizne. Aj chôdza je práca: polhodina sa strávi rozcvičkou a chôdzou.

Odtiaľto vidíte to, čo z tribúny nevidíte: hráči nebežia za loptou, ale do prázdneho priestoru, kam lopta poletí.

Tréning je na tieto sekundy. V posilňovni opakujete pohyb stokrát, takže tu naň nemusíte ani raz myslieť.

Rozhodovať zápas je ťažšie ako hrať: beháte rovnako veľa, ale nesmiete urobiť ani jednu chybu. Päť kilometrov na zápas a ani jedna prestávka.

Na fotke to vyzerá krásne, ale v skutočnosti je to ťažké: kôň nesie svoju váhu na zadných nohách a to sa často nedá robiť – jeho kĺby nie sú z gumy.

Cval sa javí ako rýchly, ale v skutočnosti je jemnejší ako klus: má fázu letu a chrbát jazdca sa opiera.

Cval je mäkší ako klus: má fázu letu a chrbát si oddýchne. Strašidelný je len prvých päťkrát.